Haight-Ashbury v Paláci Akropolis
Pricestovali akoby priamo z Woodstocku ‘69
Do Prahy zavítala kapela Haight-Ashbury, ktorá akoby sa preniesla cez 40 rokov rázom do dnešnej doby, zbierajúc svojím zjavom rôzne prvky hudobného diana 60.tych až 90.tych rokov, ale najmä tých 60.tych.
V pondelok 23.1.2012 v žižkovskom Paláci Akropolis v rámci festivalu United Islands České spořitelny účinkovali dve kapely, jedna hlavná a jedna predkapela, ako je už zvykom. Na koncert som sa tešil, pretože som spravil prieskum po internetoch a zistil, že hudba bude večer vskutku dobrá a jednak som mal možnosť spraviť s hlavnými účinkujúcimi ešte v ten deň na obed rozhovor, kde som sa s kapelou trochu zoznámil. Po príchode pred samotnú budovu z roku 1928 ma zaujala hlavne farebná fasáda, ktorá medzi okolnými šedivými domami vyniká. Ľudí bolo na mieste málo, aj napriek tomu, že koncert sa mal začať za necelých 15 minút. Istým ťahom som otvoril dvere a šiel sa zaregistrovať. Vysmiaty fotograf ma už čakal v podzemí pri sále, všetko šlo po poriadku. Akurát sa natiahol začiatok o 20 minút. Kým začala hrať predkapela, boli už priestory zaľudnené.
Začalo byť počuť buchoty a tak sme sa s fotografom presunuli do sálu, kde už boli nastúpení speváčka Ille s kapelou Obří Broskev. Potešili skladby v podaní príjemného hlasu speváčky, so zaujímavými doprovodmi v štýle indie-popu. I keď mňa osobne takýto hudobný žáner nenadchýňa, prekvapili ma určité prvky v skladbách, ale najmä multifunkčnosť samotných hudobníkov. Kapelu som videl prvýkrát a teda očakávania boli obvyklé – máme speváčku-klavíristku, basgitaristu, gitaristu a bicistu. Ale odznela prvá skladba a všetci až na bicistu začali čachrovať s nástrojmi a zrazu bol z basáka druhý gitarista a z klavíristky basgitaristka. Počas celého ich vystúpenia sa ešte párkrát vymenili, až nakoniec skončili v zostave, akou začali, basák s basou, Ille za klavírom a gitarista za svojím štedro vybaveným panelom s rôznymi pedálmi a efektmi.
A priamo zo San Fran k vám prichádzajú...
Obří Broskev dohrali, odpratali sa celkom rýchlo a už som videl členov kapely Haight-Ashbury, ako donášajú svoju skromnú, ale efektnú zostavu. Gitarista Scott doniesol dve gitary – rezonačnú a Telecaster, plus čosi, čo vyzeralo ako krabica od cigár s dlhou hranatou rúčkou z dreva. Potom došli speváčky – Jennifer, doniesla bubny a perkusie a Kirsty si doniesla basgitaru. Kapela dávala už od prvého momentu vcelku zladený dojem – hudba čerpajúca zo 60.tych rokov a atmosféra doplnená dobrým vizuálnym zjavom. Všetci traja členovia boli totiž ako vystrihnutí z Woodstocku ’69, Scott mi svojím zjavom najviac pripomínal kapelu Jefferson Airplane a dámy boli oblečené v krásnych dlhých šatách, Jen v červených a Kirsty v zelených.
The Sound
Ako vraví staré čínske príslovie, písať o hudbe je ako tancovať o architektúre. Haight-Ashbury znejú veľmi špecificky, v ich hudbe počuť folkové, bluesové, rockové a psychedelické ozveny 60.tych rokov, hudobníkov a kapiel Crosby, Stills, Nash & Young, Jefferson Airplane, Joni Mitchell, Rolling Stones, Simon & Garfunkel, Ravi Shankar a iných veľkých umelcov tej doby. I keď som tu vymenoval tieto určité kapely, sú to naozaj len prvky, ktoré som započul, Haight-Ashbury majú totiž veľmi špecifický sound, zvlášť naživo, čo bolo príjemné prekvapenie oproti nahrávkam, pretože keď začali Jen s Kirsty spievať, bolo to úplne vynikajúce. I keď niekedy chýbal celkový plnší zvuk a zneli len perkusie a basa, dvojhlas z Glasgowa všetko vykompenzoval. Čo sa týka gitaristu Scotta, doprovádzal spev na gitarách a ako som správne tušil a neskôr sa aj dozvedel, na gitare vyrobenej z krabičky od cigár. Inak striedavo používal slovenský a americký vynález – rezonančnú a elektrickú gitaru, obidve v neštandardnom ladení, ktoré je vlastne základom ich špecifického zvuku. Melódiu Scott často hral na dvoch – troch strunách, zvyšné rezonovali ako na sitare. Najviac ma samozrejme zaujala gitara z krabičky od cigár, ktorá naživo znela vskutku fenomenálne a ktorú môžete vidieť jednej z nahrávok z koncertu.
Koncert bol vskutku výnimočný a veľmi som si ho užil, Haight-Ashbury rozhodne majú čo ponúknuť, svojou kvalitnou produkciou ale aj celkovým zjavom sú v dnešom svete hudby výnimkou. Ak medzi kapely, ktoré počúvate, patria niektoré z vyššie spomenutých, určite môžte ľutovať, že ste sa na Haight-Ashbury neboli pozrieť. Obecenstvo ma tak trochu sklamalo, keďže sa hýbali dokopy štyria ľudia, ale netancovali zrejme preto, lebo boli ohromení tým, čo vidia a počujú a verím, že pre viacerých to bola unikátna príležitosť stretnúť sa s takýmto žánrom a soundom, u nás vskutku neznámym. Kto bol, videl, kto nebol, nabudúce si ich nenechajte ujsť a tiež sa zastavte v Paláci Akropolis, je to tam fajn.
Určite nezabudnite zájsť na stránku festivalu United Islands České spořitelny, ktorá túto kapelu v Prahe umožnila. Taktiež tam nájdete mnoho ďalších koncertov, ktoré sa budú postupne počas celého roka, ale najmä sa dozviete o samotnom United Islands, ktorý sa bude diať na pražských ostrovoch 23.-25.6.2012.
www.unitedislands.cz
Rozhovor s Haigh Ashbury si můžete přečíst tady.
Text: Matúš Gola
Foto: Pavel Matoušek
