Haight-Ashbury
Amerika 60.tych rokov
Do Prahy zavítala kapela Haight-Ashbury, ktorá akoby sa preniesla cez 40 rokov rázom do dnešnej doby, zbierajúc svojím zjavom rôzne prvky hudobného diana 60.tych až 90.tych rokov, ale najmä tých 60.tych.
Môžte mi o sebe povedať, ako ste sa stali, ako ste sa dali dokopy?
Scott: Ja a Kirsty sme brat a sestra a Jen bola našou najlepšou kamarátkou už odmalička a dokonca v našom prvom albume máme v booklete fotku, keď sme mali dva roky.
Kirsty: Hej, boli to Scottove druhé narodeniny a sme tam odfotení všetci traja.
Scott: Najprv sme hrali všelijako v iných kapelách a úplnou náhodou bol zajednaný koncert a neboli ľudia, takže sme to odohrali spolu, mali sme skladby, ktoré sa nám páčili a aj nejaké nové, ktoré sme ešte neskúšali a jednducho sa nám veľmi zapáčilo, ako to celé znelo. Tak sme stopli všetky ostatné kapely, v ktorých sme boli a začali hrať spolu. To bolo pred troma rokmi a tak sme tu.
Jednoducho sa to takto prihodilo.
Scott: Hej -
Kirsty: celkom prirodzene.
Takže to nebolo cieľavedomé, že ste mali určitý smer, ktorým ste sa chceli uberať..
Kirsty: Skúšali sme rôzne veci v iných kapelách, ale...
Scott: ...počas prvého roka sa toho dosť zmenilo a celkom rýchlo, pretože, vieš, máš jednu skladbu, ktorá sa ti páči, a potom to skúsiš a zahráš viac podobných a potom sme začali hrať dlhšie skladby a nesnažili sme sa byť psychedellic alebo čosi, jednoducho – hrali sme dlhšie skladby. Keď sme začínali, Jen nehrala na bubny ako teraz a Kirsty hrala na gitare, nie na basgitare a jednoducho sme sa vyvinuli.
Kirsty: Hej, len od behania tam a spať do nahrávacieho štúdia a do skúšobní sme stále menili názor na skladby, bol to proces, myslím, že to trvalo asi rok.
A na konci je z toho takáto krásna zliatina rôznych štýlov, pretože som počúval niektoré vaše skladby a – máte tam sitar?
Scott: Áno, máme aj sitar.
Scott, môžeš mi povedať o tej veci, na ktorej si hral? Je to krabica od cigár?
Scott: Áno, je vyrobená z krabičky od cigár, takže za volá „cigar box guitar“ a....má tri struny a znie dobre! (smiech)
Znie fantasticky!
Scott: Dostal som ju, bola len pre srandu ale potom sme ju použili v jednej skladbe a znelo to dobre. Mám ešte jednu, vyrobenú z krabice od vína, je trochu väčšia.
zdroj: citileaks.wordpress.com
Takže z toho vyšiel seriózny nástroj -
Scott: Hej, hrá veľmi dobre.
Kirsty: Neuvedomovali sme si, aká je kvalitná a že bude mať taký dobrý zvuk. Drží naladená lepšie než niektoré veľmi drahé gitary...bola to dobrá investícia. (úsmev)
Môžte vymenovať zopár kapiel, ktoré vás ovplyvnili?
Scott: Počuvali sme veľa hudby z 60.tych a 70.tych rokov, keď sme vyrastali a môj obľúbený umelec je Stephen Stills z Crosby, Stills, Nash and Young a Kirsty -
Kirsty: Počúvala som Joni Mitchell a podobne, bolo to keď sme boli veľmi malí.
Scott: Je toho veľa rozmanitého, čo nás ovplyvnilo a keď sme začali kapelu, volali sme sa The Ashbury, pretože som počúval Jefferson Airplane a Grateful Dead a bol som sa pozrieť, kde začínali v Ashbury (San Francisco), takže som sa vrátil, založili sme kapelu a tak sme si povedali...The Ashbury. Ale tiež som bol veľkým fanúšikom grunge, Nirvana a podobne, začali sme tam pridávať skreslenie, skladby s grunge nádychom, nejako to vyvážiť.
Tak teda – prinášate odkaz hudby z Ameriky 60.tych rokov do 21. storočia...
Kirsty, Scott: Dúfame.
S moderným soundom.
Scott: Hej, pretože ľudia vždy radi vravia, že robíme 60.-70.te roky – čo sme robili a snažíme sa robiť, ale zároveň je pekné, keď je to aj niečo trošku odlišné...
Celou reportáž si můžete přečíst tady.
Text: Matúš Gola
Foto: Pavel Matoušek
