Marián Vredík a Juraj Toman
2 umelci + 1 ateliér + pivo + 7 dní = 4 x 5 x 1,3 m
Spoznali sa už na strednej škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. O pár rokov neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave zdieľali jeden ateliér. Majú vraj podobné zmýšľanie a vydržia spolu v jednej miestnosti dlhší čas. To sme si overili aj počas rozhovoru...
Galerie
Marián Vredík sa venuje sa najmä figurálnej maľbe, momentálne na Koceľovej ulici v ateliéroch VŠVU. Rád strieda motívy, koncepcie, pracuje s tabletom.
Jeho túžba tvoriť pramení z obdobia raného detstva. Jeho otec bol amatérskym filmárom a rád maľoval, starká mu kreslila rôzne postavičky, a k tomu hovorila rýmovačky. Toto všetko má stále vryté v pamäti, a tak ho tvorba prirodzene priťahuje.
Juraj Toman vychádza skôr z klasickej maľby, momentálne ho fascinuje myšlienka času a priestoru vo výtvarnej tvorbe. Najdôležitejšou je podľa neho hra spojená s procesom tvorenia. K tvorbe ho priviedla radosť z kreslenia potápačov a žralokov, keď bol chlapcom. A ešte aj spolužiačka na základnej škole, ktorá ho fyzicky priviedla do základnej umeleckej školy.
Ide o dvojicu umelcov, ktorí sa na týždeň zavreli v ateliéri. Výsledkom tejto pánskej jazdy sú 4 maľby s rozmermi 5x1,3metra. Čo ich k tomu inšpirovalo, ako im to spolu fungovalo, ale aj to, že občas chodia medzi ľudí, sa hneď dozviete.
.jpg)
ROZHOVOR
Mali sme jeden otvor, cez ktorý nám dávali jedlo...
Rozhovor s Mariánom Vredíkom a Jurajom Tomanom
Kto bol iniciátorom týždennej tvorivej pánskej jazdy? Ako vzniklo toto spojenie?
M: "Prvý impulz vyšiel odo mňa, ja som už rok pracoval s tabletom, robil som animácie a kreslil som. A napadlo mi, že by bolo zaujímavé prepojiť to s kresbou na plátno, kedy ten druhý na to bude reagovať. Táto myšlienka ma napadla možno pol roka predtým, len som nevedel nájsť človeka, ktorý by mi výtvarne sadol a mohol by som s ním byť v jednom priestore takto dlho. No a s Jurajom sme boli v ateliéri minulý semester a poznáme sa ešte z Kremnice, zo strednej školy... (pozn.:po vzájomnej dohode o názve školy) úžitkového výtvarníctva. Je mi sympatický Jurov štýl, v niečom máme podobné zmýšľanie, ale čo sa týka maľby, sú to dva odlišné spôsoby.
Ako tento týždeň prebiehal? Zavreli ste sa na 7 dní do ateliéru a nechali si nosiť iba jedlo a pitie, alebo ste ďalej žili svojimi bežnými životmi?
J: "My sme tu mali jeden otvor, cez ktorý nám dávali jedlo a mali sme slamky napichnuté do úst..(smiech). Ale nie, základom bolo pivo. Mali sme v pláne, že budeme 7 dní nepretržite maľovať. Ako som už spomenul, maľovanie je pre nás proces, ktorý nemá štruktúru, poskytuje nám také odľahčenie, odosobnenie sa. Náš prvotný zámer bolo nasledovať ťahy maľované na tablet, tie sa kopírovali na plátno a na papier. Ja som vlastne ani nevedel čo robím, videl som to až s odstupom. Maľovali sme to vyslovene v jednom čase, naraz, spoločne, ale každý inak.
.jpg)
Aký bol postup pri tvorbe? Navzájom ste si do práce zasahovali, ovplyvňovali sa?
M: "No to bol prvotný zámer. Fungovalo to tak, že ráno sme začali, večer sme skončili, vyvíjalo sa to aj inak. Maľovali sme voľne, maľovali sme z fotografií, aj z pamäti. Boli sme inšpirovaní jedným filmom.
Akým filmom?
M: Vášnivé známosti z 93.-tieho myslím, hrajú tam slovenskí herci, napríklad Katka Brychtová (pozn.: film erotických minipríbehov - USA - 1994 - hrajú napríklad Miro Noga, Zuzana Fialová, Zdena Studenková,...). Zatiaľ sme sa chceli inšpirovať niečím takýmto nízkym. Ale celý sme si ho nepozreli...Juraj si ho pozrel celý, ja nie! (smiech) Vybrali sme si iba niektoré momenty z toho filmu.
Ide o 4 obrazy, cyklus, ktorý spája aj niečo iné okrem autorov, času vzniku a rozmerov? Majú napríklad nejakú spoločnú myšlienku, tému?
M: Ku každému obrazu sme sa snažili pristupovať úplne inak. Iba pre jeden obraz bola inšpirácia vyslovene tento film.
A čím sa inšpirujete, čo podnecuje vaše tvorivé počiny?
M: V poslednom čase ma najviac inšpiruje hudba, považujem ju za najvyššie umenie...aby som bol konkrétnejší tak napr. Miles Davis, Psí vojaci, alebo Popiči front, to sú veci, ktoré mám často pustené v ateliéri...no okrem hudby ma inšpirujú aj rôzne javy, stavy a okamihy, ktoré na mňa nejak silnejšie zapôsobia...
J: Ulice, rôzne tvary skriniek elektrických rozvádzačov, zábradlia, potápači, krajina, počasie, filmy,...
.jpg)
Možno niekde tieto diela vidieť? Prebieha, alebo v budúcnosti bude prebiehať nejaká vaša spoločná výstava?
M: Boli týždeň vystavené v Midl_space galérii, kde sa popri výstave hralo divadlo, nejaké projekcie a koncerty. Teraz ich máme v ateliéri, sú to dosť rozmerné práce a nemáme ich kam dať.
Aké sú vaše aktivity keď netvoríte?
M: Neviem..asi čerpám inšpiráciu z kníh, filmov, z reality, z toho čo sa okolo mňa deje, premýšľam nad tým.
J: Ja v podstate tiež, ale aj chodím von niekedy. Radšej ako byť zatvorený v ateliéri v dymovom opare, idem s kamarátmi von.
Čo vás v najbližšom období čaká?
M: Nedávam si nejaké konkrétne plány ani ciele, mám chuť tvoriť a rozvýjať veci, ktoré si riešim v hlave alebo zatiaľ len na papieri, no nemám rád konkrétne vykonštruované plány...páči sa mi skôr prirodzenejší, "dionýzovsky" prístup k životu...
A čo sa týka spoločných plánov, zatiaľ sme nepremýšľali o ďalšom podobnom projekte, akurát sme uvažovali, že by sme si skúsili niekde v lete maľovať na steny. Ale zatiaľ nie sú príležitosti a nie je čas, keďže Juraj...
J: Ja som predvčerom odovzdal diplomovú prácu, a budem mať 19.5. obhajoby, takže ja sa momentálne zaoberám najmä týmito vecami...Radšej však plány nemám, lebo tie sa potom nesplnia, a maľovanie sa nemôže stať plánom lebo sa nesplní. A inak úrad práce....
Text: Eva Strašiftáková
