Ondrej Vozárik

Introvertný extrovert

Mladý, sympatický umelec, ktorý sa venuje širokej palete vizuálneho umenia: performáciám, videoartu, experimentálnym videám, eat-artu, priestorovým inštaláciám a taktiež fotografii, ktorú sa snaží prezentovať nielen tradičným spôsobom.

S jeho menom sa verejnosť mohla stretnúť na piešťanskom Cinematiku, v bratislavskom Dome umenia počas výstavy Digitálnych Médií, vystavoval tiež v rámci platformy DigiVAF(ex) v Bologni, na medzinárodnom filmovom festivale v Tel Avive a i. Ako sám tvrdí, podobné akcie veľmi prežíva. Rád je konfrontovaný s názormi na svoju tvorbu, ktorej venuje gro svojho času.

Počas stredoškolských štúdií sa venoval gastronómií, ktorej vplyv badať na jeho dielach dodnes. Umeleckú dráhu začínal kresbou a maľbou. Neskôr bol prijatý na Akadémiu umení v Banskej Bystrici na ateliér Digitálnych médií a Intermédií, čo významne ovplyvnilo celú jeho nasledovnú tvorbu. V súčasnosti je študentom 5. ročníka a venuje sa štúdiu voľného výtvarného umenia.

Keď som si prvý krát pozrela rôzne stránky s jeho tvorbou, ostala som dosť v rozpakoch. Nevedela som, čo si o tomto človeku myslieť. No po prvom telefonáte, kedy sa ma nesmelo spýtal, či by sme mohli rozhovor uskutočniť v poobedných hodinách, pretože si rád pospí, získal si svojou spontánnosťou a otvorenosťou moje plné sympatie.

ROZHOVOR

Po západe slnka sa ja do barov nehrniem

Rozhovor s Ondrejom Vozárikom

Tvoria dokumenty prevahu Tvojho diela?

"Áno, diela sú prezentované formou dokumentu ako napr. performance v prírode pod názvom "Musel som voľačo urobiť". Holý, vyváľaný v blate a lístí som behal po lese, z čoho vznikla mnou nafotená a vystavená séria fotografií dokumentárneho charakteru. Súčasťou mojej jedlej videoinštalácie pod názvom "Ondrov koláč" bola tiež projekcia dokumentárneho videa zachytávajúceho zrod tejto zdraviu nezávadnej čokoládovo-orieškovej maškrty. Alebo performance "Outdoor Communication", kde som kričal na verejnom priestranstve je tiež prezentovaná formou dokumentu, ale je tam toho omnoho viac."

Vieš definovať čo viac?

"Môj umelecký počin."

Outdoor Communication – krátky film, kde stojíš na frekventovaných miestach a z ničoho nič skríkneš. Aké boli reakcie a Tvoje očakávania? Nik Ti nevlepil?

"No, mohlo sa stať aj to, ťažko povedať, čo som vtedy cítil. Bol som z toho dosť rozrušený, nebolo to pre mňa ľahké takto prísť na verejnosť a tam zaziapať z celej sily. Ale je to oslobodzujúci pocit."

Čiže Tvoje dokumenty možno tiež chápať aj ako istú formu očisty.

"Áno."

V čom vidíš prínos Tvojej tvorby pre recipientov?

"Ako som doteraz postrehol, niektorým sa to zdá byť zábavné, čo ma aj teší. Snažím sa, aby to malo hlbšiu myšlienku, aj keď to možno nie je zrejmé. Myslím, že tie diela sú dobré tak ako sú. Je v nich obsiahnuté to, čo som chcel vyjadriť."

Aký je okruh Tvojich priateľov? Ľudia z brandže alebo úplne mimo umenia...

"Ľudia z brandže, ktorých stretávam na škole a inak... Ja nie som práve typ, čo by navštevoval nejaké spoločenské miesta. Po západe slnka sa ja do barov nehrniem. Snažím sa stretávať s ľuďmi, čo mi dajú „to dobré“. A vyhýbam sa nepríjemným situáciám."

Považuješ sa za solitéra? Vieš, klasická fáma o umelcoch a ich bohémskom živote...

"No ja som taký tichý a teším sa z toho, že tvorím. Určite chcem byť originálny a chcem, aby z mojej tvorby bolo cítiť mňa."

Sám si si vo veľa dielach hercom. Čím to je?

"Je to tým, že sám sebe rozumiem najlepšie, viem presne, čo chcem. Je to akási moja vnútorná potreba a herec by to nemusel uchopiť správne."

Lákajú Ťa aj fixné scenáre?

"Radšej nechávam ľudí nech robia veci ako chcú. Aby človek o sebe čo najviac povedal, výstižne zareagoval svojim spôsobom. Teraz robím s bezdomovcami, kde mi ide o to, aby práve oni sami o sebe niečo povedali. V zábere len sedia za prestretým stolom s chlebom a vínom a konzumujú. No v zvukovej stope má pozorovateľ možnosť započúvať sa do jednotlivých príbehov."

Gastronómia Ťa očividne stále sprevádza...

"No. Ja tak aj vyzerám. (smiech)"

Vedel by si definovať Tvoju hnaciu silu?

"Ja sa cítim akoby som stále niečo hľadal a počas tvorby sa stále niečo dozvedám. Som strašne zvedavý človek. Raz som kamarátom povedal, že by som chcel žiť večne, lebo som zvedavý, čo bude, čo sa v svete odohrá, čo ešte ľudstvo vymyslí. Zvedavosť ma poháňa najviac."

Zaoberáš sa plynutím času...

"Keď sa zamyslím nad otázkami večného života, ako som sa tu našiel, koľko času uplynulo a ja som teraz tu... Myslím, že keď som tu teraz, tak som tu musel byť vždy. A aj tu vždy budem."